Vládna garnitúra už neprimerane dlho traumatizuje slovenských občanov sporom ohľadne schválenia resp. neschválenia tkz. eurovalu, ktorý či chceme alebo nechceme je určitou daňou za členstvo v eurozóne. Nie je normálne byť členom elitného klubu ( aj keď o niektorých členoch eurozóny je trúfale to povedať ) a zároveň sa vyhybať kolektívnym záväzkom, ktoré väčšina schváľuje. Môžme špekulovať o výhodnosti príjatia navrhovaného a premierami členských krajín schváleného mechanizmu na záchranu eura, no z tých najhorších riešení je tento postup jediným riešením pred bankrotom celého projektu jednotnej meny. Najväčším odporcom a „odborníkom“ sa v tomto spore prezentuje Sulikova strana SAS, ktorá jedina je radikálne proti prijatiu eurovalu. Vo svojej tvrdohlavosti neustupuje ani pred rizikom pádu vlady a opätovnom návrate Fica a Slotu k moci. Ích ídea, že nie sú proti schváleniu eurovalu ale, že to nesmie stať SLOVENSKO ANI CENT, je asi taká predstava ako stať vdaždi a pritom nezmoknuť. Jednoducho to nie je možné a každy normálny človek to aj tak chápe.
Ak vo svojej tvrdohlavostí zotrvajú aj naďalej je oprávnene pochybovať o ich serióznom úmysle vladnuť ďalej.