Odmeňovanie ľudí vo všetkých sférach spoločenského života by malo ohodnocovať náročnosť práce, požiadavku na vzdelanie, časovú náročnosť, ale aj spoločenský význam pre celú spoločnosť. Témou týchto dní, ktorá otvorila širokú diskusiu medzi športovými fanúšikmi, no nie len medzi nimi, bola zverejnená informácia o výške mesačnej odmeny pre reprezentačného trénera vo futbale Vladimíra Weissa s príslušnými bonifikáciami spojenými s dosiahnutými výsledkami. Je všeobecná zhoda širokej verejnosti, bez toho, aby v tom bola závisť, že tých 35 000 eur mesačne je odmena neprimeraná k náročnosti práce, k vynaloženej námahe a predovšetkým neoceňuje celospoločenský prínos. Aj keď futbal ja fenomén, ktorý hýbe spoločnosťou, je na zváženie, či peniaze plynúce do tohto športu sú racionálne používané a či sa dávajú tam, kam skutočne najviac patria a to na rozvoj mládežníckeho športu.
Ak porovnávame odmeňovanie v iných oblastiach spoločnosti, ako je veda, školstvo, zdravotníctvo, ale aj odmena pre predsedu vlády, tak potom je hierarchia odmeňovania postavená úplne na hlavu.
Zmluva, ktorú uzatvoril bývalý prezident SFZ Laurinec s trénerom Weissom je ukážkou, ako sa šafárilo s peniazmi, ktoré do športu išli aj zo štátneho rozpočtu, no nie len z neho.
Je neodškriepiteľný fakt, že tréner Weiss je odborníkom vo futbale, že mu rozumie a že aj výsledky, ktoré v ňom dosiahol ho radia medzi tých úspešnejších. Na druhej strane aj on by mal mať v sebe dostatok súdnosti v nárokoch na svoje odmeňovanie.
Občania sa potom oprávnene pohoršujú nad systémom ohodnocovania tej ktorej profesie a z toho plynú aj ich spontánne protesty a štrajky.