metbur

To čo sa odohráva na slovenskej politickej scéne v posledných dňoch, nemôžme nazvať ináč ako politický chaos a nie normálny stav od vlády počnúc cez parlament a končiac pri krokoch nášho prezidenta.
Po vyslovení nedôvery koaličnej vláde príspením jednej z koaličných strán SaS, ktorá sa pritom tvarí, že oni za nič nemôžu, sa spustil neriadený chod v spravovaní štátu a to tak do vnútra ako aj navonok. Na jednej strane sa vláda de facto rozpadla, no na strane druhej chce fungovať akoby sa nič nestalo. Víťaz z pádu vlády, opozičná strana SMER a osobne jej predseda Fico útočí a dehonestuje všetko a všetkých okolo seba. Na adresu páni premierky sa vyjadruje dehonestujúco a chlapský nedôstojne. Môžeme mať výhrady k jej menežovaniu vlády, ktorá pozostávala zo štyroch rovnocenných strán a dvoch štvorčlenných skupín, ktorí vystupovali v pozícií politických exotoch. Na strane druhej musíme uznať jej snahu a aj úspech v dosiahnutí viac morálky, čistoty a transparentnosti vo verejnom živote. Pán Fico a strana SMER by vo svojej eufórií nemali zabudať, že po víťazstve príde krutá realita vládnutia a riešenia neľahkých problémov všetkých občanov a aj prípadná spolupráca z jej doterajšími oponentmi.
Do toho všetkého vstúpil svojimi čudnými krokmi pán prezident, ktorý namiesto toho aby čo najskôr vyriešil stav na dovládnutie doterajšej menšinovej vlády do predčasných volieb, rozohral hru, ktorej už ani on sám nerozumie. Očakávať od nášho prezidenta niečo rozumnejšie je ilúzia ak nie priam utópia.
Slovensko čaká ešte horúca jeseň a veľmi tuhá zima a bude na občanov či dokážu v osudný marcový deň vybrať tých najschopnejších.